Dôvody implementácie ERP systému

Pred implementáciou nového systému spoločnosť TOROLA Electronics, spol. s r. o. používala zastaranú aplikáciu MS-DOS, ktorej chýbalo natívne riešenie pre riadenie výroby. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že s rastom spoločností a zvyšujúcimi sa požiadavkami zákazníkov tieto riešenia už nestačia. Preto spoločnosti potrebujú jednotný informačný systém, ktorý dokáže prepojiť výrobu s ostatnými aktivitami spoločnosti, umožniť úpravy podľa ich potrieb a poskytnúť zamestnancom jednoduchý prístup k najnovším údajom.

Výber a implementácia systému

Po neúspešných pokusoch o integráciu aplikácie H-Production so systémom SAP Business One spoločnosť porovnávala iné možnosti a nakoniec si vybrala informačný systém KARAT (ktorý je pomerne bežný). Implementácia sa začala v roku 2008 a v roku 2009 boli všetky komponenty plne funkčné. Do výberu a implementácie boli zapojení aj kľúčoví zamestnanci z rôznych oddelení spoločnosti. Skúsenosti ukazujú, že pri takýchto projektoch je dôležité venovať dostatok času štandardizácii terminológie a oboznámeniu sa s riešeniami používanými inými spoločnosťami.

Praktické využitie ERP systémov

KARAT sa stal primárnym nástrojom riadenia spoločnosti. Podporuje plánovanie a riadenie výroby, zaznamenávanie zmien a odchýlok a prepojenie týchto údajov s výrobnou a technologickou dokumentáciou. Modul KARAT Service sa používa na inventúru výrobných zariadení, plánovanie údržby a prestojov, sledovanie chýb a servis produktov dodávaných zákazníkom. Modul reklamácií KARAT pomáha spracovávať reklamácie a súvisiace procesy s dodávateľmi. Systém tiež umožňuje sledovanie komponentov použitých pri výrobe daného produktu. Samo značkovanie a výstup terminálu sú online prepojené s databázou systému.

Záver

Prípadová štúdia elektroniky TOROLA demonštruje, že systém ERP môže integrovať niekoľko aktivít spoločnosti a uľahčiť každodennú prevádzku. V podstate je to dôležité, pretože poskytuje lepší prehľad o výrobe, údržbe, sťažnostiach a použitých komponentoch. Pri implementácii systému je kľúčový výber správneho riešenia a zapojenie zamestnancov.

Autor: Artem Shevchenko

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

TOROLA ELECTRONIC: Od nadšenia „deväťdesiatok“ k úspešnému podnikaniu v EMS | Informačný systém KARAT 20. 7. 2025.

Spoločnosť MP KOVANIA čelila pri svojom raste vážnym prevádzkovým prekážkam spôsobeným vysokým podielom manuálnej práce (Gajdošová, 2026). Kľúčovým problémom bolo ručné prepisovanie e-shopových objednávok do ekonomického systému, čo spomaľovalo expedíciu a zvyšovalo chybovosť. Firma navyše nedokázala v starom softvéri evidovať produktové komplety (súpravy kovaní), kvôli čomu viedla neprehľadné paralelné evidencie v Exceli (Gajdošová, 2026).

Spoločnosť sa preto rozhodla pre prechod na moderný systém Money S5 (Gajdošová, 2026). Medzi kľúčové vylepšenia v praxi patrili:

• Prepojenie s e-shopom: Vybudoval sa automatický obojsmerný prenos objednávok v reálnom čase s okamžitou rezerváciou skladových zásob.
• Automatizácia kompletov: Systém pri predaji súpravy automaticky odpíše všetky jej zložky zo skladu bez nutnosti manuálnej kontroly.
• Skladová agenda a úpravy na mieru: Centralizovali sa skladové dáta pre celý tím a vývojári zapracovali špecifické funkcie podľa potrieb firmy.

Zo skúseností MP KOVANIA vyplýva, že pri raste obchodnej firmy je kľúčové včas identifikovať úzke miesta a nahradiť roztrieštené tabuľky jedným ERP systémom (Gajdošová, 2026). Pre úspešnú digitalizáciu je nevyhnutná tesná spolupráca s dodávateľom IT riešenia a prispôsobenie softvérových nástrojov reálnym požiadavkám dennej prevádzky.

Vďaka nasadeniu Money S5 získala spoločnosť MP KOVANIA stabilnú základňu pre ďalšie rozširovanie podnikania bez nutnosti úmerne zvyšovať počty administratívnych pracovníkov (Gajdošová, 2026). Automatizované procesy umožňujú firme plynule zvládať sezónne špičky aj rozširovanie produktového portfólia v B2B aj B2C segmente.

Zrýchlenie spracovania objednávok a presná evidencia skladových zásob sa priamo odrazili na vyššej spokojnosti zákazníkov (Gajdošová, 2026). Eliminácia chybovosti pri expedícii a možnosť okamžite informovať klienta o stave jeho zásielky posilnili konkurenčné postavenie firmy na trhu kovaní.

Automatizácia odstránila rutinnú administratívu, eliminovala riziko chýb pri prepisovaní a výrazne zrýchlila expedíciu tovaru (Gajdošová, 2026). Vedenie spoločnosti získalo presný prehľad o stave zásob a manažérske dáta v reálnom čase. Nasadenie Money ERP tak umožnilo MP KOVANIA zvládnuť dynamický rast bez nutnosti zvyšovania administratívnej záťaže.

Autor: Kyryl Naumenko

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

GAJDOŠOVÁ, Zuzana (2026). Ako Money ERP pomohol firme MP KOVANIA zvládnuť rast a odstrániť manuálne procesy. Online. In: Seyfor portal. [citované 2026-10-10].

Enterprise Resource Planning, takže v skratke ERP, je v dnešnom podnikateľskom prostredí spomínanejší čoraz častejšie. Jeho hlavné využitie v súčasnej dobe je najmä vďaka schopnosti prepojenia účtovníctva, výroby, obchodu ako celku alebo projektov do jedného fungujúceho a najmä prehľadného uceleného prostredia. Výsledkom je vysoká efektivita a dáta zhodujúce sa s aktuálnymi trendami. https://www.flowii.com/sk/blog/co-je-erp-system/

Využitie ERP systémov v praxi je veľmi rozsiahlé, pôsobí od výroby, cez službu a následne maloobchod ale zabezpečuje aj automatizáciu. Využitie nájdeme aj v oblasti skladov, účtovníctva alebo e-shopov. Rozhovor ohľadom automatizácie podnikových procesov s Romanom Kalamenom, v ktorom vysvetľuje, že „napríklad ak má podnikateľ    e-shop, maloobchod aj veľkoobchod, tak je pre neho informačný systém často nezastupiteľný – nejde ho ničím nahradiť. Informačný systém mu spája všetky tieto tri predajné kanály a je možné tak jednoducho na jednom mieste sledovať napríklad, ako sa mu celkovo vyvíja stav daného artiklu v zásobách.” 

• Najvhodnejší čas pre zavedenie ERP systému vo firmách.

Adekvátny čas pre zaobstaranie si ERP systému je vtedy, keď si firma potrebuje viac optimalizovať procesy napríklad pri objednávkach, fakturácií alebo pri riadení skladu. Ďalším dôvodom je súhrn všetkých dôležitých dát, ktoré sa bežne musia zadávať opakovane.

Z praxe vychádza, že firmy prechádzajú na ERP systém vtedy, keď :

• Narastá množstvo chýb, zvyšuje sa meškanie a nespokojnosť zákazníkov
• Tímová práca sa uskutočňuje v niekoľkých neprepojených systémoch a tabuľkách
• Skladové údajé nie sú aktuálne

Príklad z praxe : ERP systém zlepšil prácu vo firme AZ Stone

Konkrétnym príkladom z praxe je aj firma AZ Stone, ktorá čelila bežným výzvam ako napríklad to, že informácie boli rozhádzané v rôznych tabuľkách a systémoch, viaceré procesy boli závislé na telefonickom overovaní údajov. A toto vštko sa dialo počas rastu firmy, kde pribúdali stále nové zákazky. Bez zavedenia ERP systému by spoločnosť počas rastu objemu zákazok postupne nestíhala.

Vďaka využivaniu ERP systému sa im podarilo ušetriť 2 pracovné miesta v administračnom bloku, ušetriť 15 dní ročne pri tvorbe pravidelných reportov a dokonca aj usporiť stovky hodín práce za mesiac v skladoch, konkrétne na fakturačnom a obchodnom oddelení.

Autor: Miroslav Bielik

Bibliografia

V posledných dvoch rokoch (2025 a 2026) vidíme v e-commerce obrovský posun. Firmy už nechcú len obyčajné tabuľky na faktúry, ale potrebujú, aby im systém sám pomáhal – od skladu až po balenie. Každý e-shop, ktorý chce stíhať pred Vianocami alebo počas silných výpredajov, potrebuje mať dáta prepojené a automatizované, pretože ručné prepisovanie objednávok už dávno nestačí a robí iba zbytočné chyby .

Tabuľka 1 Ako to chodí v praxi pri zavádzaní ERP (2025-2026)

Zo skúseností z praxe za roky 2025–2026 vyplýva, že najväčší problém pri zavádzaní nového softvéru nie je v technológiách, ale u ľudí vo firme. Keď sa zamestnanci nestihnú včas zaučiť, zo začiatku vládne v objednávkach zmätok. Naopak, tí, čo to brali postupne, zvládli prechod bez stresu. Moderné systémy dnes navyše samy napovedajú a pomáhajú šéfom robiť lepšie rozhodnutia na základe reálnych čísel .

Mať e-shop prepojený s poriadnym ERP systémom už dnes nie je len výsada pre obrovské firmy, ale úplný základ pre každého, kto chce v rokoch 2025 a 2026 prežiť a rásť medzi konkurenciou . [2]

Autor: Daniil Shaparenko

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] O’BRIEN, J. A. – MARAKAS, G. M. Management Information Systems. McGraw-Hill Education, 2019. ISBN 978-0073376813.

[2] LAUDON, K. C. – LAUDON, J. P. Management Information Systems: Managing the Digital Firm. Pearson, 2021. ISBN 978-0135197960.

[3] CHAFFEY, D. – ELLIS-CHADWICK, F. Digital Business and E-Commerce Management. Pearson, 2022. ISBN 978-1292251790.

Zavedenie podnikového informačného systému (ERP) je pre každú firmu veľmi významným krokom. Tento proces je časovo aj pracovne mimoriadne náročný no odmenou za jeho zvládnutie je dlhý zoznam benefitov, ktoré organizácii prináša. Celá implementácia sa pritom skladá z niekoľkých presne definovaných fáz. Každá z nich má svoj význam a ich podcenenie môže ohroziť úspech celého projektu. (Seyfor, 2024).

Prvým krokom k úspešnému nasadeniu je obchodné stretnutie zákazníka s dodávateľom systému. Na tomto stretnutí sa špecifikujú potreby podniku a v spolupráci s projektovým manažérom sa definujú hlavne ciele implementácie. Zákazník tu popisuje problémy, ktoré potrebuje vyriešiť a spôsob akým má systém prispieť k zefektívneniu prevádzky. Zároveň sa nastavuje prvotný harmonogram a upresňujú sa zdroje potrebné na strane dodávateľa aj zákazníka.

Ďalším nevyhnutným krokom je procesná analýza, často označovaná ako fit-gap analýza. Počas tejto fázy sa detailne mapujú všetky kľúčové vnútropodnikové procesy a identifikujú sa v nich nedostatky či priestory na zlepšenie. Analýza odhalí, či systém vyžaduje úpravy na mieru s cieľom čo najviac optimalizovať využitie štandardného riešenia a minimalizovať potrebu individuálneho programovania. Vďaka tomu sa dá predísť predlžovaniu a predražovaniu celej implementácie.

Po odsúhlasení výsledkov fit-gap analýzy prichádza na rad fáza návrhu, takzvaný Solution Design. Ide o detailný popis procesov a funkcionalít nového systému vrátane definovania prípadných zákazníckych úprav. Následne sa projekt presúva do vývojovej fázy. Ak sú potrebné nové aplikácie či funkcionality programujú sa, v opačnom prípade sa systém iba parametrizuje čo znamená že sa jeho nastavenia prispôsobujú požiadavkám zo Solution Designu.

Akonáhle je systém vyvinutý a nakonfigurovaný, začína sa fáza testovania. Do systému sa vykoná prvotná migrácia dát vďaka čomu si môžu používatelia vyskúšať jeho fungovanie na vlastných reálnych údajoch ktoré dôverne poznajú. Popri tom prebieha aj dôležité zaškolenie používateľov. Ti sú detailne oboznámení s novými funkciami, aby vedeli so systémom pracovať samostatne a využili jeho plný potenciál.

Záverečnou fázou je migrácia všetkých dát a prechod do ostrej prevádzky. Importujú sa reálne dáta spoločnosti v zodpovedajúcom formáte. Samotný prechod sa môže realizovať dvoma prístupmi – buď jednorazovo formou takzvaného Big Bang prístupu, kedy sa kompletne prechádza na nový systém naraz, alebo postupnou implementáciou po jednotlivých moduloch. Spustením systému sa však spolupráca nekončí a zákazník zvyčajne obdrží základnú postimplementačnú podporu na vyriešenie prípadných počiatočných problémov.

Autor : Amro Yaseen Kann

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

SEYFOR (2024). Implementácia ERP systému, diel 1.: Ako prebieha a na čo sa treba pripraviť. In: seyfor.com. 27.9.2024. Dostupné na: https://dynamics.seyfor.com/sk-sk/implementacia-erp-systemu-ako-prebieha-a-na-co-sa-treba-pripravit-diel-prvy.

[citované 2026-10-10].

Ako príklad využívania ERP systému v reálnej praxi som si vybral spoločnosť Northeast Lantern, ktorá sa od roku 1987 zaoberá výrobou a predajom ručne vyrábaných svietidiel z mosadze a medi. Ide o menšiu výrobnú spoločnosť, ktorá pri svojej práci v minulosti využívala veľké množstvo tabuliek v programe Excel. Jednotlivé údaje boli uložené v rôznych tabuľkách, ktoré neboli navzájom prepojené. S rastom spoločnosti sa tento spôsob práce stal neprehľadným a časovo náročným.

Spoločnosť preto začala používať Rootstock Cloud ERP, ktorý jej umožnil sústrediť podnikové údaje do jedného systému a automatizovať viaceré procesy. Dôležité však nie je iba samotné zavedenie ERP systému, ale hlavne spôsob, akým ho spoločnosť využíva pri každodennej práci.

Northeast Lantern v súčasnosti používa Rootstock Cloud ERP každý deň vo viacerých oblastiach podniku. Jednou z nich je výrobné plánovanie. Spoločnosť využíva funkcie MRP (Material Requirements Planning), pomocou ktorých môže sledovať potrebu materiálu a plánovať výrobu. ERP systém pomáha pracovníkom zistiť, aké materiály a jednotlivé súčiastky sú potrebné na výrobu konkrétneho výrobku. Vďaka tomu môžu lepšie plánovať výrobný proces a dostupnosť potrebných materiálov.

ERP systém sa používa aj priamo pri riadení výroby. Spoločnosť využíva pracovné a výrobné objednávky, prostredníctvom ktorých môže sledovať jednotlivé výrobné úlohy. Zamestnanci tak pracujú s údajmi uloženými v spoločnom systéme a nemusia vyhľadávať potrebné informácie v množstve samostatných tabuliek.

Ďalšou významnou oblasťou je správa zásob. Rootstock Cloud ERP sa používa na evidenciu pohybu materiálu a výrobkov. Spoločnosť tak získava lepší prehľad o tom, aké položky má k dispozícii a ako sa jednotlivé položky používajú vo výrobe. Systém umožňuje sledovať jednotlivé položky a ich väzby na ďalšie časti výrobného procesu. To je dôležité najmä preto, že spoločnosť vyrába veľké množstvo rôznych výrobkov a ich jednotlivých komponentov.

ERP systém sa využíva aj v oblasti nákupu. Pracovníci môžu v systéme vytvárať a spracovávať požiadavky súvisiace s nákupom potrebného materiálu. Informácie o potrebných položkách sú tak dostupné na jednom mieste a môžu byť využité pri plánovaní výroby aj pri riadení zásob.

Rootstock Cloud ERP podporuje tiež predajné objednávky a zákaznícky servis. Zamestnanci, ktorí pracujú so zákazníkmi, majú prispôsobené zobrazenie systému tak, aby videli predovšetkým informácie potrebné pre spracovanie objednávok a zákaznícku podporu. ERP systém tak nepoužíva každý zamestnanec rovnakým spôsobom, ale jednotlivé funkcie sú prispôsobené jeho pracovnej úlohe.

Spoločnosť využíva ERP aj na sledovanie pracovného času a nákladov na pracovnú silu. Pomocou funkcie zaznamenávania pracovného času začala zhromažďovať údaje o skutočnom čase potrebnom na jednotlivé činnosti. Tieto údaje môže následne využiť na presnejšie stanovenie štandardných výrobných časov a na lepšie plánovanie kapacity v budúcnosti.

Z uvedeného príkladu je vidieť, že ERP systém v spoločnosti Northeast Lantern neslúži iba ako databáza údajov. Je využívaný ako nástroj na každodenné riadenie výroby, zásob, nákupu, predaja a plánovania. Jednotlivé činnosti sú navzájom prepojené a údaje sa nemusia opakovane zadávať do rôznych tabuliek. Pracovníci tak môžu pracovať s aktuálnymi informáciami a jednoduchšie sledovať jednotlivé podnikové procesy.

Autor: Mysyk Oleksandr

Použitý zdroj:

Northeast Lantern – Rootstock Software

1 Úvod

Jedným z príkladov praktického využitia ERP je spoločnosť SIKO Koupelny, ktorej implementáciu informačného systému skúmali Sodomka, Klčová a Kříž (2014).

Spoločnosť sa postupne rozvíjala z rodinného podniku na rozsiahlu obchodnú organizáciu. Rast sortimentu a rozširovanie obchodných aktivít zvýšili nároky na riadenie zásob, objednávok, financií a komunikácie medzi jednotlivými prevádzkami. Cieľom článku je predstaviť priebeh implementácie ERP systému v tejto spoločnosti a zhodnotiť jeho prínosy pre každodenné fungovanie podniku.

2 Dôvody implementácie

Pred zavedením komplexného ERP systému spoločnosť využívala viacero samostatných aplikácií na správu skladov, financií, účtovníctva a miezd. Rozdelenie údajov medzi rôzne systémy komplikovalo ich vzájomné prepojenie a riadenie podnikových procesov.

Významným problémom bolo aj riadenie skladových zásob. Spoločnosť potrebovala zabezpečiť dostupnosť požadovaného tovaru pre zákazníkov a súčasne obmedziť náklady spojené s nadmernými alebo nepredajnými zásobami. Zvyšujúci sa počet produktov a nákup tovaru od zahraničných dodávateľov túto úlohu ešte viac komplikovali.

Vedenie preto rozhodlo o zavedení jednotného informačného systému, ktorý by podporoval ďalší rast spoločnosti a poskytoval spoľahlivé informácie na riadenie jej činností.

3 Výber a implementácia ERP systému

Pri výbere systému spoločnosť porovnávala riešenia SAP Business All-in-One a Microsoft Dynamics AX. Rozhodujúcimi kritériami boli schopnosť systému pokryť potreby podniku, možnosti ďalšieho rozvoja, dostupné referencie a potenciál dodávateľov. Náklady na implementáciu a prevádzku boli dôležité, ale nepredstavovali hlavné rozhodovacie kritérium.

Spoločnosť si nakoniec vybrala riešenie založené na systéme SAP, ktoré implementovala v spolupráci so spoločnosťou Mibcon. Dôležitým dôvodom bola rýchlosť a cena implementácie konkrétneho riešenia. Podnik zároveň požadoval, aby sa predajné objednávky spracovávali priamo v systéme a aby bolo možné sledovať ich vývoj v rámci jedného dokumentu.

Pri implementácii sa spoločnosť rozhodla vo veľkej miere využívať štandardné procesy systému SAP namiesto rozsiahlych individuálnych úprav. Z pôvodne navrhovaných 70 požiadaviek na zmeny, ktoré by vyžadovali prispôsobenie systému, sa napokon nerealizovala ani jedna. Podnik namiesto toho upravil svoje pracovné postupy podľa možností štandardného riešenia.

Dôležitú úlohu zohrali aj zamestnanci. Do projektu boli zapojení pracovníci zodpovední za jednotlivé podnikové procesy, ktorí pomáhali pri výbere systému a následne sa podieľali na jeho zavádzaní. Vedenie využívalo finančnú aj nefinančnú motiváciu, pričom zdôrazňovalo prínosy systému pre prácu zamestnancov a fungovanie celej spoločnosti.

4 Praktické výsledky a prínosy systému

Implementácia ERP systému priniesla spoločnosti viacero praktických výhod. Jednou z najdôležitejších bolo vytvorenie jednotného informačného prostredia, v ktorom mali pracovníci k dispozícii rovnaké a aktuálne údaje.

V oblasti predaja systém umožnil rýchlejšie overovanie dostupnosti tovaru, jeho množstva a podmienok dodania. Zamestnanci predajní tak mohli zákazníkom poskytovať presnejšie informácie. Systém zároveň podporoval spracovanie objednávok, pričom približne 70 % objednávok bolo podľa štúdie spracovávaných jeho prostredníctvom.

Významné zlepšenie nastalo aj pri kontrole pohľadávok. Systém umožňoval blokovať objednávky zákazníkov, ktorí neuhradili svoje záväzky, prípadne požadovať schválenie nadriadeným pracovníkom. Toto opatrenie malo priamy vplyv na znižovanie objemu pohľadávok po splatnosti.

ERP systém podporil tiež marketingové činnosti, pretože umožňoval sledovať vzťahy medzi prezentovanými výrobkami a ich predajnosťou. V oblasti financií a kontroly poskytoval vedeniu podniku podklady na rozhodovanie založené na jednotných údajoch.

Spoločnosť následne rozvíjala svoje informačné riešenie aj prostredníctvom nástrojov Business Intelligence a SAP Warehouse Management. Business Intelligence pomáhala zjednocovať a upravovať údaje na účely reportovania a analýz. Riešenie SAP Warehouse Management podporovalo riadenie skladových činností.

Prípadová štúdia zároveň poukazuje na to, že samotné zavedenie systému nestačí. Spoločnosť pravidelne vyhodnocovala fungovanie procesov a zapájala ich vlastníkov a kľúčových používateľov do ďalšieho rozvoja systému. Tým sa vytvorili podmienky na priebežné zlepšovanie pracovných postupov.

5 Záver

Prípadová štúdia spoločnosti SIKO Koupelny ukazuje, že implementácia ERP systému môže významne podporiť riadenie obchodného podniku. Zavedenie riešenia SAP pomohlo zjednotiť podnikové údaje, zlepšiť dostupnosť informácií, podporiť spracovanie objednávok a posilniť kontrolu pohľadávok. Prínosy sa prejavili aj v oblasti skladového hospodárstva, marketingu a finančného riadenia.

Za dôležitý faktor úspechu možno považovať rozhodnutie využívať štandardné funkcie systému a prispôsobiť im podnikové procesy. Rovnako významné bolo zapojenie zamestnancov a pokračujúce vyhodnocovanie fungovania systému. Prípad preto potvrdzuje, že ERP treba vnímať nielen ako technologický nástroj, ale aj ako súčasť širšieho systému riadenia podniku.

Autor: Danyil Kentesh

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ

SODOMKA, Petr, Hana KLČOVÁ a Jiří KŘÍŽ. 2014. Implementation of the ERP Concept in a Process-Managed Commercial Company: A Case Study. Journal of Enterprise Resource Planning Studies, 2014, Article ID 178055. DOI: 10.5171/2014.178055. Dostupné na: https://ibimapublishing.com/articles/JERPS/2014/178055/

Umelá inteligencia je čoraz viac používaná aj v podnikových systémoch. Jedným z najnovších príkladov je spoločnosť SAP, ktorá na podujatí v Madride predstavila svoju predstavu o budúcnosti ERP systémov. Tie by sa podľa nej mali meniť na  autonómne platformy, ktoré dokážu nielen spracovať údaje, ale aj samostatne pomáhať pri riešení podnikových úloh.

Spoločnosť SAP chce svoju víziu postaviť najmä na umelej inteligencii a takzvaných AI agentoch. Avšak nejde pritom iba o klasického chatbota, ktorému používateľ položí otázku. AI agenti majú pracovať priamo s firemnými údajmi a procesmi, analyzovať vzniknuté situácie a následne navrhovať alebo vykonávať konkrétne kroky.

Jednou z predstavených noviniek je SAP Business AI Platform. Cieľom tejto novinky je prepojenie podnikových dát, umelej inteligencie a jednotlivých procesov firmy. AI tak môže získať lepší prehľad o tom, čo sa v podniku deje a na základe dostupných informácií pomáhať pri rozhodovaní.

Tento vývoj má veľký význam aj pre logistiku a dodávateľský reťazec. Spoločnosť predstavila smerovanie k takzvanému autonómnemu dodávateľskému reťazcu. Umelá inteligencia by mala pomáhať pri plánovaní, výrobe, logistike a ďalších činnostiach. Pri veľkých firmách, ktoré denne spracúvajú veľké množstvo objednávok a údajov, by takáto automatizácia mohla výrazne uľahčiť prácu.

Ďalšou zaujímavou novinkou, ktorá bola predstavená je Company Memory. Ide o koncept, pri ktorom môže systém využívať informácie z minulých rozhodnutí a skúsenosti firmy. Môže pracovať napríklad s dokumentmi, e-mailami alebo predchádzajúcimi schvaľovaniami.

S rastúcim využívaním AI prichádza aj otázka kvality podnikových dát. Umelá inteligencia totiž potrebuje správne a aktuálne informácie. Ak firma pracuje s nesprávnymi alebo neúplnými údajmi, výsledok AI nemusí byť spoľahlivý. Pri ďalšom rozvoji ERP systémov bude dôležité nielen samotné využívanie umelej inteligencie, ale aj správna práca s dátami.

Spoločnosť SAP zároveň upozorňuje na potrebné kontroly a bezpečnosti. Ak bude AI postupne vykonávať viac podnikových úloh samostatne, firmy budú musieť mať prehľad o tom, aké rozhodnutia systém robí a prečo ich urobil. Dôležitou súčasťou budúcich ERP systémov preto nebude iba automatizácia, ale aj možnosť kontroly a spätného dozoru.

Predstavenie noviniek v Madride ukazuje, že ERP systémy sa postupne posúvajú novým smerom. V budúcnosti už nemusia byť iba miestom, kde zamestnanci zadávajú údaje a vykonávajú jednotlivé úlohy.

Autor: Martin Hnilica

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

MACKO, Ondrej (2026). Sapphire Madrid 2026: SAP mení ERP systémy na autonómne AI platformy. In: touchit.sk. 20.5.2026. Dostupné na:https://touchit.sk/sapphire-madrid-2026-sap-meni-erp-systemy-na-autonomne-ai-platformy/868861/ [citované 2026-10-8]